Poškodené čelné sklo predstavuje najproblematickejšiu poistnú udalosť. Motoristi majú problém, i keď druhý vodič vinu uzná. Teraz dostávajú motoristi do rúk páku, ktorú už poisťovne ignorovať nemôžu. Ide o predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré sa týka čelného skla, nachádzajúce sa v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 10/2014.

Najvyšší súd vo svojom stanovisku poukazuje na to, že motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď je motor len v chode. To znamená, že prevádzkou vozidla sa rozumie aj príprava na jazdu, aj určité výkony po skončení jazdy a údržba. Zo stanoviska NS SR citujeme: „Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“

Na záverečné zhrnutie stačí napísať už len to, že ak Vám kameň z iného vozidla odskočí do čelného skla, poisťovne už teda nemajú na výber, musia škodu uhradiť.